CABALLERO IRALA BASILIANO

Title:Yryvu ha jatyta
This text will be replaced
Subject:FICTION Scarica il testo


Yryvu ha jatyta

Mombe'urã - Cuento

Haihára: Basiliano Caballero Irala

Oiko ndaje pete? jevy Jatyta, eterei ipy'a tyaíva Yryvu ndive ndikatúigui, ha'éicha, ohupyty hembiapópe, yvateve ha'e oha'ãrõ ha oipota háicha

He'i ijupe guarã:

Añemo? porãramo umi poguasu ndive ku pya'eve ikatúne añeakãrapu'ã.

Upe tembiapópe oiko, ha oñepyr? oñemoagui umi mburuvicha kuéra tuichaichave omandávagui; hetápe katu oñekuave'? omba'apo rei térã ombokele'e ha?ua ichupe kuéra, ha heta jevy, tuicha oguerohory umi mburuvicha guasuvévape, ojahéi, ojepokyty térã ohovapete mba'éramo jepe ichupe ku hembiguápe guáicha.

Opaichagua ñembyaty guasuhápe, oi katuete Jatyta oguerohory ha?ua karai kuérape, ojejokuaiuka hagua, térã oitykua ha?ua ka'ay mburuvichápe

Oma'? sa'yke Yryvu ha ohecha hendy sysypa, ha kiririháme oguahéramo ijypýpe Jatyta.

– Mba'éichaiko rejapo ra'e, Jatyta, reguah? hagua yvatete, apeve–osapukái ichupe Yryvu.
– Aguah? apeve, heta atyryry rire... –he'i ichupe Jatyta.


Ko mombe'upy mbykymígui, ñanoh? kóva ko ñembo'e:

Heta tekove oti'?va, ipituáva ha hova mokõiva, nos?i va'ekue tembiguáigui máramo; ku sapy'ánte heta otyryry rire ha ojejepohýi rire ijapére kuéra, o?uah? yvatete peve.

--------------------------El cuervo y el caracol (cuento)

Cuento - Mombe'urã
Autor: Basiliano Caballero Irala

Traducido al español por Manuel F. Fernández

Cuentan que una vez había un Caracol, que tenía mucha envidia al Cuervo por no poder, como él, alcanzar con su esfuerzo, más altura como ella pretendía y deseaba.

Se dijo a sí mismo:
– Si me relaciono bien con los influyentes podría progresar rápidamente.
Andaba en esa misión, y empezó a acercarse a los jefes de más altos cargos; a muchos se ofrecía para trabajar gratis o para adularles, y muchas veces, felicitaba efusivamente a las autoridades de mayores rangos, por más que reciba ofensas, era manoseado, o abofeteado como si fuera un esclavo.

En cualquier tipo de reunión grande, el Caracol siempre estaba para halagar a los grandes señores, para servirles, o para cebar mate a los mandamases.

El Cuervo le miraba de reojo y vio que se le caía baba, y que silenciosamente se le acercaba el Caracol.

– ¿Cómo has hecho, Caracol, para llegar tan alto, hasta aquí? –le gritó el Cuervo.

– Llegué hasta aquí, después de mucho arrastrarme... –le respondió el Caracol.

De este cuento cortito, obtenemos esta enseñanza:

Muchos desvergonzados, inútiles e hipócritas, nunca han salido de la esclavitud; y de pronto después de mucho arrastrarse y dejarse restregar la espalda, llegan a lo más alto.

FIN

...